Už som veľakrát povedal, že rybolov je o neustálom učení sa. Aj ja sám rád objavujem nové veci a techniky, pretože práve to posúva človeka dopredu. Kto tvrdí, že sa už nemá v čom zlepšovať, má svoj osud spečatený. Samozrejme, od koho by sa človek mohol naučiť najviac, ak nie od tých, ktorí danú techniku – v tomto prípade method – ovládajú na úplne najvyššej úrovni.
V predchádzajúcej časti som predstavil veľkorybovú techniku na jazerách, kde väčšinu obsádky tvoria veľké ryby. V tejto časti som zavítal na vodnú nádrž, ktorá síce tiež prekypuje kapitálnymi kaprami, no na úspešný lov si vyžaduje úplne iný prístup než ten októbrový. Tou vodou je legendárna <strong>Maconka</strong>, vysnívaná destinácia z „bucket listu” mnohých rybárov.
V ostatnom čase sa veľmi „preslávil” Kiskunsági kanál, najmä vďaka obrom – amurom a kaprom nad 20, ba aj 30 kg. Ja som sem však teraz neprišiel po rekordy. Nešiel som cielene po veľkých rybách, ale chcem ukázať druhú, trochu zabudnutú tvár kanála – a prilákať na háčik aj 1,5-kilové pleskáče. Presne o to šlo aj počas mojej poslednej výpravy.
Lov na veľké vzdialenosti s presnými hodmi je pre každého feederového rybára skutočnou výzvou. K tomu je potrebný prút, v ktorom je dokonale vyvážená sila, rýchlosť a citlivá kontrola.